Źivot na Slovensku – postrehy

Môj najčerstvejši zážitok je cestovanie autobusmi medzi malými mestami niekde medzi košickým a banskobystrickým krajom. Nebudem menovať mestá, ale raz keď sa nahnevám to aj spravím.  Vedeli ste, že keď cestujete autobusom mali by ste už vopred vedieť koľko stojí cestovné, bez toho, že by ste si to zistili na internete? keď nie, tak vám to teraz vravím. Minulý týždeň ma s prepáčením “zjazdil, zdžubal, zjebal” postarší pán šofér, keď som mu platila 500SKK za lístok, ktorý, ako som sa potom dozvedela, stál 53SKK, za to, že som nemala drobné. (A to som autobusom necestovala dobrých 5 rokov.) Drobnými myslel, presne 53SKK. Začal na mňa nadávať, a presviedčať ma, že každý cestujúci by mal mať pripravené peniaze vopred na cestu v plnej a presnej sume. Viete si predstaviť nejakú babku, ktorá len raz za uhorský rok vyberie nohy z malej dediny aby vedela, koľko má zaplatiť za cestovný lístok alebo takého zahraničného turistu? Ja veru nie. Ten šofér “nebuzeroval ” len mňa ale každého nového cestujúceho, ktorý nastúpil na ďalších zastávkach. To, že som sa ohradila a povedala mu, že to nie je môj problém, že on nemá vydať ho tak rozčúlilo, až ma nazval drzou. Nespomínam to, že bol drzí, ufrflaný a nepríjemný pán, vychovaný a vyrastený v najťažších časoch komunistických. Kde zákazníci nikdy nemali pravdu….

Ďalší veľký slovenský problém je dochvíľnosť. Všetky informácie sú čerstvé a pravdivé: minulý týždeň som sa mala ísť hlásiť na Úrade Práce v najbližšom meste. Odchod autobusu, ktorý som si pravdaže zistila aj na internete, “double checkla” s pani v novinovom stánku a ešte pre náhodu overila u známeho, ktorý pracuje ako šofér mal buť 7,30 ráno. Hovorím si paráda, to by som mala stihnúť… prišla som na autobusovú zastávku 7,25 a čakám a čakám. Myslíte, že autobus prišiel? nie … ten už dávno odišiel … odišiel z odchodom o 7,20. Presne 10 minút pred odchodom…

Najväčšia sranda pri tom všetkom je, že keď naši milí slovenskí autobusári nestíhajú, tak každého naháňajú a kričia po ľuďoch ako po dobytku. Veľa ľudí mi povedalo, že som veľmi rozmaznaná. Prežila som cca 7 rokov v Anglicku. Kultúra cestovania sa s našou nedá porovnať. Nehovorím o miestnom MHD … to je kapitola sama o sebe ale o medzimestkých spojeniach, kde ti šoféri sami naložia batožinu do úložného priestoru, poprajú príjemnú cestu, oznámia každú nasledujúcu zastávku, mesto, oznámia, že sa máte pripútať a pri príjme peňazí sa poďakujú a pri príchode a odchode pozdravia a poprajú príjemný deň a podobne. Toto som žiaľ, na Slovensku ešte nezažila … oni sa nikdy nepoďakujú, nikdy nepoprajú pekný deň a nikdy nenaložia alebo vyložia batožinu z úložného priestoru. Nato aby to spravili, by ste musili byť nejaký politik a VIP, ale ani vtedy by to nimi nehlo. Hlavná vec, že keď zbadajú medzi cestujúcimi svojich známych už po nich kričia, alebo tí ľudia neplatia cestovné. Zažila som aj to, keď pán vodič zastal pri nejakom poli, kde pracovali nejaké ženy a verejne s jednou flirtoval a to mal za sebou v autobuse asi ďalších 20 cestujúcich, počúvajúcich jeho koketovanie a dohováranie si rande s konkrétnou damou asi 7 minút.

Zhrnutie:

1. Príďte na autobusovú zastávku aspoň 15 minút pred odchodom, je jedno či vonku mrzne, prší alebo žaby padajú. 

2. Keď cestujete do neznámej destinácie, stále si pripravte presný počet peňazí aj napriek tomu, že netušíte, koľko lístok bude stáť.

3. Pokiaľ máte batožinu, nezabudnite si ju sami naložiť ale aj vyložit z autobusu, lebo sa môže stať, že Vám ju páni šoféri nenaložia alebo vôbec nevyložia.

4. Nezabudnite pred cestou použiť toalety, hlavne pred dlhšou cestou, lebo toalety na verejných záchodoch alebo autobusových staniciach … ak tam pravdaže nejaké sú, sa nedajú nazvať použiteľnými vôbec.

5. A keď musíte chytiť niekde inde iný autobus, dajte si stále časovú medzeru aspoň 15-20 minút pre prípad meškania, koketovania alebo podobných vecí.

6. Obrňte sa božskou trpezlivosťou.

Tak toto bude asi moj prvy clanok – prvy blog. Niekedy som si zvykla citat rozne blogy o zivote a postrehoch ludi, ich nazory. Nikdy by som nepovedala, ze sa rozhodnem pisat aj ja. Ale ked clovek nema sa s kym zdelit o pocitoch a postrehoch … tak uz aspon takouto formou. Vsimla som si, ze ked som pisala emaily kamaratom, tak som sa rozpisovala az az … tak uz asi nebudem musiet … dam to najavo takouto formou. Ospravedlnte ma, ze nepouzivam ziadnu diakritiku, zda sa mi to jednoduchsie a praktickejsie. Je to taky stary zvyk z Anglicka. Ano, spravne … som dalsia co sa vratila spoza velkej mlaky, zo stale uprsaneho Anglicka, tak zatracaneho a zaroven milovaneho. A prave toto je dovod, preco som sa rozhodla pisat … potrebujem sa podelit alebo vyspovedat z mojich pocitov a potrehov zo zivota v nasom malom Slovensku a j v Anglicku. Snad to bude  zaujimave, mozno trapne alebo mozno aj niecim zaujimave … uvidim, co sa mi podari.

Som na Slovensku presne jeden tyzden a par dni … predtym som stravila v UK asi 1,5 roka; potom znova skoro 2 roky na Slovensku a predtym 6 rokov spat v Londyne. Zakazdym ked sa domov vratim, ma nieco nove prekvapi az sokuje, a o to by som sa chcela podelit.

Myslim si, ze toto by na uvod malo stacit … a naostro zacnem snad zajtra.

Vitajte na svojom blogu Bloghosting.sk. Toto je váš prvý článok. Môžete ho upraviť, alebo vymazať a potom už len začať blogovať!